Občas mám chvíle kedy by som chcela do celého sveta silno a nahlas vykričať ako ďakujem bohu za to, že mi do života poslal tak skvelého a láskavého muža. Vôbec mi občas nedochádza aké mám ja to šťastie , že mám po boku niekoho tak skvelého ako je on. Všetkým… a je úplne jedno že sa občas pohádame alebo nezhodneme, sme ludia a sme každý úplne iný…
On je dôkaz toho, že všetko to čo som si vytrpela a oči si vyplakala stálo za to. Viete, občas si človek vôbec neuvedomí čo má a jeho chtivosť priahne len po tom čo nemá a je úplne jedno , že to ma o dosť menšiu hodnotu.
Pochopila som, že na to aby som bola šťastná potrebujem len zdravie a lásku. Láska to je tak krásna a podľa mňa úplne záhadná vec, že aj keď človek napíše nekonečne veľa slov, ešte stále ju neopísal dopodrobna. Komu sa vlastne ďakuje za takéto šťastia a stretnutia v živote?!
Občas sa stane, že duše prestanu cítiť svoju vzájomnú vôňu a časom sa rozídu a nevedia alebo nechcú sa zísť. Ale to podľa mňa nevadí, ja verím že tento môj milý je presne všetko to čo som v živote hľadala… no a pokiaľ sa raz naše cesty rozídu, tak verím a viem že to bolo to najlepšie čo ma v živote postrehlo…
Ďakujem!
Ďakuješ...a zároveň v podvedomí pripravuješ ...
no a pokiaľ sa raz naše cesty rozídu, tak ...
Celá debata | RSS tejto debaty